Na čo som ešte nezabudol

Každý autor, ktorý dáva na verejnosť svoje myšlienky, žiadosti a úsudky, predstavuje sa akoosobnosť s celým svojím vzdelanostným, morálnym i národným IQ. Z tohto hľadiska je IQAntona Blahu ako člena právnickej rodiny na Slovensku vysoké, dovolím si povedať,nadpriemerné. Dedukujem z jeho dlhé roky písaného a uverejňovaného slova. Nie je to„veľká“ literatúra, či kischovská alebo šaldovská esejistika, ale v jeho článkoch, úvahách,prejavoch, recenziách, rozhovoroch sú múdre a ušľachtilé myšlienky. Písané nie do vetra, alemyšlienky adresné, zrozumiteľné každému, kto vie čítať a rozmýšľať. Je v nich aj pokynk činu i posun k pravde. Myšlienky presne formulované a výčitky priamo adresované, takpriamo, ako sa na právnika patrí. Nie sú to paragrafy pokrútené, sú to myšlienky, zákony, súto obhajoby i súdy, a práve tak aj žaloby. Navyše, čo zvlášť teší, sú napísané modernou,súčasnou, krásnou slovenčinou.