Planéta nešťastných ľudí

Trýznivá sebaspoveď je zároveň výpoveďou o stave dnešného sveta. Hutne podané obrazy a zovreté výrazovo uvedú čitat do prostredia, ktoré je mnohým z nich blízke až nadmieru, vtiera sa pod kožu a nedá pokoj. Nepokojný text je viac-menej generačnou výpoveďou, tých, ktorí dorastali na prelome, ktorý sa prelomom viac zdal, než sa ním stal. Obdobie 90-tych rokov je tu podané zo vzácne nestranného uhla, pretože nad akoukoľvek politickou straníckosťou víťazí a prehráva zároveň samým sebou determinované ľudské telo. Polónyiho text je väčšmi subjektívnou biografiou než románom. Jeho pôsobivosť je však porovnateľná s kvalitnými textami tohto žánra vo svetovej literatúre a svojou otvorenosťou môže, miestami cez šok a zhnusenie, zaujať širšie čitateľské vrstvy. Literárny kritik a básnik I. Balaž poznamenáva: „... Mladý autor prejavil pozorovací talent, schopnosť nenásilne spriadať niť svojho príbehu, často i s nevšedným, nenásilným humorom, iróniou i sebairóniou...“