STRATENÍ V ABECEDE

<p style="text-align: left;">Prozaik, pedagóg a literárny kritik Jozef Špaček, narodený 8. októbra 1950 v Skalici, pôsobil v rodnom mestena Gymnáziu F. V. Sasinka ako vyučujúci slovenčiny, ruštiny a estetiky (do roku 2013). Vydal voľnú románovúhistorizujúcu trilógiu Na kobyle, na žrebcovi (1980), Ruže a tŕnie (1991), Sever a iné túžby (1996) s hlavnýmhrdinom Hugom Greftom, osvieteným polyhistorom 18. storočia. Je autorom románov Neúplný rozvrh hodín(1986), V ulitách (2008) a súborov kratších próz Niečo o abecede (2006) a Pascalov tieň (2017). Voľnépokračovanie románu V Ulitách vyšlo pod názvom V pavučinách (prémia Literárneho fondu). Pre maturantovvydal príručku Slovenská a svetová literatúra k maturite (2000). Voľným pokračovaním súboru štúdií a recenziíNepovinné čítanie (2015) je kniha Od slova do SLOVA (2016). Spoluautor Slovníka slovenskýchspisovateľov (1999, 2005) a učebníc literatúry pre stredné školy.Jemným návodom na čítanie knihy Jozefa Špačka by mohol byť úvodný citát od Rudolfa Slobodu: „Minulosťje čoraz neistejšia.“ Ten akoby smeroval k čítaniu predloženej prózy ako postmodernej „memoárovej“ literatúry(také boli v istom zmysle aj prózy Ruda Slobodu s výraznými autobiografickými motívmi). Jozef Špaček nejdev tomto smere v línii zdanlivo realistickej literatúry, ale kaleidoskopicky pretriasa a oprašuje mená, zážitky,pocity zo stretnutí s bratislavskými a skalickými literátmi, novinármi, básnikmi, prozaikmi, ale i výtvarníkmi, a sodstupom času si v duchu aj na papieri prehodnocuje, čo z koho zostalo, čo sa zmestilo do dejín literatúry, doslovníkov či encyklopédií, čo z toho je naozaj dôležité a čo nie. Text spestrujú autorove nenápadné glosy osituácii na slovenskom literárnom trasovisku, ako aj humorné či mierne ironické pasáže. Anna Šikulová