Výhľad na Tatry

Blízkosť hôr odjakživa núti ľudí zdvihnúť zrak od zeme, hoci ich život jezavalený každodennými starosťami, bez tvrdej práce by v chladnom horskomkraji neprežili. Odráža sa to na osudoch protagonistov poviedok, ktorí sa nechcúdať ubiť bezcitnou prízemnosťou, čo sa rozpínavo udomácnila v našichživotoch, často práve v horách nachádzajú silu sústrediť sa na seba, pochopiťvlastné možnosti, túžia obhájiť svoje videnie sveta, hoci, ako je pre autorkupríznačné, príbeh sa neraz končí rozčarovaním vo veľkej hre o lásku – cit, ktorýsa v celých ľudských dejinách pokladá za dar, za súčasť večnosti.Krása prírody prebúdza v človeku kladné emócie, sebadôveru, silu kráčaťďalej, veď sa hovorí, že človek v horách nájde sám seba, povznesie sa nadmateriálne záujmy, ocení opravdivé vzťahy... A presne takú cestu mapujeumelecká literatúra, aj poviedky knihy Výhľad na Tatry.