Obchod – Vydavateľstvo Spolku Slovenských Spisovateľov

Pekáreň u FrenkA

vsss admin — Wed, 15 Apr 2026 15:02:29 +0000

Pekáreň u FrenkA prebúdza dedinku “Ľadová“, vôňou chlebíka.Tri neposedné myšacie parádnice JuRiša, ĎuRiša a MeRiša, neprestávajú pišťať podzemnými chodbami:„Podarilo sa nám zachrániť pekáreň u FrenkA! Sme hrdinky!“ Či malé ušaté nezbednice pištia pravdu? O tom vám prichádza porozprávať poučný, napínavý, miestami úsmevný príbeh netopier KrysTof, strážca pekárne u FrenkA.

CLIVÁ OKARÍNA

vsss admin — Wed, 15 Apr 2026 14:57:38 +0000

GORAN LENČO – slovenský spisovateľ, básnik a publicista, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje najmä fantastike, poézii a literárnej kritike. Čitateľovi prináša svoju novú knihu CLIVÁ OKARÍNA. Je moderným mýtopoetom. Jeho tvorba nie je o akcii, ale o atmosfére a symboloch. Do slovenskej literatúry prináša kultivovaný, priam „archaicky“ čistý jazyk, ktorý v súčasnej žánrovej literatúre je vzácny. Texty tvorí na rozhraní epiky a lyriky, je to skôr poézia v próze. Prostredníctvom myšlienok napomáha rozumieť svetu tam, kde racionálne myslenie zlyháva. Dovolím si povedať, že aj táto kniha je súčasťou autorovho prieniku medzi vysokou literatúrou a žánrovou fantastikou. Náročného čitateľa texty oslovia, sú hlbšie s istou dávkou ušľachtilého pohľadu na svet. Knihe želám šťastnú cestu k čitateľovi.

PhDr. Eva Sisková
poetka, publicistka

Správa o stave

vsss admin — Thu, 19 Mar 2026 08:27:02 +0000

Roman Beňo (1977) pocháza z Trnavy. Vyštudoval učiteľstvo na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Dlhoročne pracoval v redakcii časopisu Historická revue, v súčasnosti pôsobí v školstve. S písaním poézie začal počas základnej vojenskej služby. Je členom bratislavského klubu BRAK a klubu Spoetika z Trnavy. Svoje verše publikoval v mnohých časopisoch vo viacerých zborníkoch, ako aj v rozhlase a na internete. Získala desiatky ocenení v literárnych súťažiach. Jeho debutová zbierka básní s názvom vrstvenie vyšla koncom roka 2013.

Rozmary a krutosti

vsss admin — Wed, 11 Mar 2026 10:14:52 +0000

Zbierka poviedok Anny Slávikovej prináša štrnásť textov so širokým tematickým záberom, ktorý siaha od minulosti až po súčasnosť. Autorka stavia svoje prózy na silných, dramaticky ladených príbehoch, ktorých ústredným motívom sú nenaplnené túžby a zápasy hrdinov. V poviedkach cítiť znalosť reálií a texty pôsobia autenticky. Čitateľ nadobúda presvedčenie, že tieto príbehy nemožno považovať za číru fikciu – vychádzajú zo skutočných udalostí a skúseností. V rozprávaní je citeľná úzka spriaznenosť autorky s rozprávačským hlasom, ktorá umocňuje vierohodnosť i emocionálny účinok jednotlivých poviedok. Zbierku uzatvára poviedka Vianočná pohľadnica, ladená v pokojnejšom, nostalgickom tóne. Ide o osobnú spomienku na šťastné detstvo v malebnom prostredí podjavorinského kraja. Text má nielen literárnu, ale aj dokumentárnu hodnotu, keďže zachytáva tradičné zvyky a obyčaje, ktoré dnes postupne miznú. Silnou stránkou knihy je autorkin pútavý štýl a zmysel pre drobnokresbu. Dokáže presvedčivo navodiť atmosféru a plasticky vykresliť postavy s ich individuálnymi črtami, vďaka čomu poviedky dosahujú vysokú umeleckú úroveň.

Dlhá cesta domov

vsss admin — Wed, 11 Mar 2026 10:10:46 +0000

Spisovateľ Peter Valo zaznamenával príbeh otca Antona Hlinku pri rozhovoroch u saleziánov na bratislavskej Miletičke. Stručný osud tohto významného kňaza a spisovateľa zverejnil v knižke publicistických medailónov Nezostalo po nich ticho 3. Pre komplexnejší pohľad na túto osobnosť knižku plnú epizód z Hlinkovho života DLHÁ CESTA DOMOV doplnil o spomienky Hlinkových priateľov prof. Milana S. Ďuricu, Ing. Júliusa Bindera a ThDr. Jána Košiara. Po prečítaní tejto knižky zistíme, že Hlinkove myšlienky sú aktuálne stále: „Tí, ktorí sú zodpovední za spoločné dobro, musia postihnúť tých, ktorí ohrozujú nespravodlivosťou, lžou, protiprávnym postupom, nemravným správaním spoločenské dobro alebo dobro jednotlivých občanov. Ak vládca nezaujme postoj voči nespravodlivosti, násiliu, zločinom, vypomstí sa to na spoločnosti a národe tým, že zlo bujnie a narastá do takých rozmerov, že usporiadaný život v spoločnosti sa vážne ohrozí, alebo nie je viac možný. Po každom narušení spravodlivosti musí nasledovať sankcia, aby sa nadobudla nová rovnováha a aby sa dal exemplárny príklad tým, ktorí bez dozoru spoločenských orgánov postupovali od jedného násilia k druhému, od jednej nespravodlivosti k druhej.“

Povesti medzi rajom a peklom

vsss admin — Fri, 13 Feb 2026 13:35:04 +0000

Spisovateľ Anton Pižurný (ročník 1961) sa literatúre a literárnej tvorbe venuje už niekoľko desaťročí. Píše poéziu, vydal desať zbierok poézie, úspech mali napríklad „Vtáčie mlieko“ a „Pandorina skrinka“, prózu ako napríklad „Povesti 1 – 2, eseje „Dobové tance“, zbierka reportáží „Nebo & Peklo & Raj“. Vydával aj viacero periodík, z ktorých „Sitniansky vatrár“ bol ocenený Slovenským syndikátom novinárov ako najlepšie regionálne periodikum a ďalšie. Z jeho próz najviac zaujala autobiografická „Biela skrinka – Chlapci zo Schubertovej ulice“ (VSSS 2016) v ktorej pôvabným spôsobom opisuje svoje detstvo v minulom storočí. Venuje sa ajdetskej tvorbe, napríklad jeho leporelo „Muky ruky“ (1999) bolo nominované Bibianou na Knihu roka. Zbierka „Povesti medzi peklom a rajom“ je tretím dielom jeho historických príbehov z našej minulosti. Prvý diel „Povesti Medzi láskou a smrťou“vydal Ikar v roku 2021, obsahuje 15 literárne spracovaných povestí, druhý diel „Povesti Naše korene sú našou korunou“ vydal Tranoscius v roku 2023, obsahuje 17 povestí. Tretí diel „Povesti medzi peklom a rajom“ obsahuje 20 príbehov, ktoré sa viažu k slovenským hradom a päť je z francúzskeho prostredia. Záverečným príbehom rukopisu je stretnutie mladej Maríny Pischlovej s Andrejom Braxatorisom v Banskej Štiavnici. Príbehy sú napísané pružným, civilným štýlom,sú aj vtipné, s nadhľadom, nemajú historizujúci pátos. Obsahujú aj edukatívny rozmer, keďže autor vyberal zo skutočných legiend, viažucich sa k jednotlivým lokalitám. Čítajú sa ľahko, sú to vlastne poviedky s často prekvapujúcou pointou. .:.

Mgr. Ivana Havranová
publicistka a spisovateľka

ESEJE a morality

vsss admin — Fri, 13 Feb 2026 13:31:29 +0000

Dalimír Hajko patrí medzi výnimočné osobnosti slovenského kultúrneho vedeckého života. Jeho širokospektrálna angažovanosť vyše polstoročia, prinášala zrelé plody vedeckého výskumu kritického myslenia o literatúre a kultúre, aktívnej publicistiky a editorskej či vydavateľskej činnosti. Je v tomto smere zrejme držiteľom primátu v počte autorských knižných titulov, ale od knižného debutu (1975) je jeho tvorba aj hlbokou a na slovenské pomery nevšedne rozvetvenou stopou zakotvujúcou slovenské myslenie do súradníc svetového myšlienkového pohybu od staroveku po humanizmus, renesanciu, osvietenstvo a národné obrodenie až po najnovšie modernistické výboje. Je dozaista jedným z ojedinelých priekopníkov uvedomelého prepájania slovenskej literatúry so slovenskou filozofiou a kulturológiou a neúnavným objavovateľom súvislostí medzi kultúrami iných národov, myšlienkovými a umeleckými prúdmi, reprezentovanými erbovými velikánmi slovenskej a svetovej duchovnosti.

Alexander Halvoník

Slovenský časopis historický 2 / 2025

vsss admin — Mon, 02 Feb 2026 10:21:50 +0000

KUCHARSKÁ, Veronika: „Historia verissima“: Bratia Zápoľskí a bitka pri Moháči
CHRTIANSKÝ, Matúš: Slovenská a československá koncepcia našich dejín
HRABOVEC, Emília: Peter Prídavok – Grandseigneur slovenského exilu vo Veľkej Británii
ŠMIGEĽ, Michal: „Banderovci idú!“ Prechod oddielu UPA „Hromenka“ územím Slovenska
na Západ
GABČO, Martin: Odbojová letáková akcia v okolí Bardejova na jar 1950
TUŠKOVÁ, Tünde – UHRINOVÁ, Alžbeta: K histórii slovenského školstva v Maďarsku
ČUKAN, Karol: Udalosti z roku 1989 v zrkadle sociologických výskumov
TÓTH, Jozef: Exilová činnosť Františka Kollára a jej presunutie na Slovensko
VNUK, František: Slovensko – poľské vzťahy v roku 1939
SKOVAJSA, František: Ján Vojtaššák a časopis Svätá rodina
KOVÁČ, Štefan Patrik: Pôsobenie Školských bratov z rehole FSC v Urmíne
MIHALIK, Marcel: Na cestách za poznaním. (K životnému jubileu Dr. Jána Bobáka)
HRNKO, Anton: Za profesorom Alexandrom Ruttkayom

Ak vieš o čom hovorím

vsss admin — Wed, 07 Jan 2026 23:20:36 +0000

Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej častis názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásoui múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnouvo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ,nenávratne vzdialených.V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadívzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našichsnov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu.V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolunažívanie a najmäo spoluprežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.

STRATENÍ V ABECEDE

vsss admin — Wed, 07 Jan 2026 23:16:16 +0000

Prozaik, pedagóg a literárny kritik Jozef Špaček, narodený 8. októbra 1950 v Skalici, pôsobil v rodnom mestena Gymnáziu F. V. Sasinka ako vyučujúci slovenčiny, ruštiny a estetiky (do roku 2013). Vydal voľnú románovúhistorizujúcu trilógiu Na kobyle, na žrebcovi (1980), Ruže a tŕnie (1991), Sever a iné túžby (1996) s hlavnýmhrdinom Hugom Greftom, osvieteným polyhistorom 18. storočia. Je autorom románov Neúplný rozvrh hodín(1986), V ulitách (2008) a súborov kratších próz Niečo o abecede (2006) a Pascalov tieň (2017). Voľnépokračovanie románu V Ulitách vyšlo pod názvom V pavučinách (prémia Literárneho fondu). Pre maturantovvydal príručku Slovenská a svetová literatúra k maturite (2000). Voľným pokračovaním súboru štúdií a recenziíNepovinné čítanie (2015) je kniha Od slova do SLOVA (2016). Spoluautor Slovníka slovenskýchspisovateľov (1999, 2005) a učebníc literatúry pre stredné školy.Jemným návodom na čítanie knihy Jozefa Špačka by mohol byť úvodný citát od Rudolfa Slobodu: „Minulosťje čoraz neistejšia.“ Ten akoby smeroval k čítaniu predloženej prózy ako postmodernej „memoárovej“ literatúry(také boli v istom zmysle aj prózy Ruda Slobodu s výraznými autobiografickými motívmi). Jozef Špaček nejdev tomto smere v línii zdanlivo realistickej literatúry, ale kaleidoskopicky pretriasa a oprašuje mená, zážitky,pocity zo stretnutí s bratislavskými a skalickými literátmi, novinármi, básnikmi, prozaikmi, ale i výtvarníkmi, a sodstupom času si v duchu aj na papieri prehodnocuje, čo z koho zostalo, čo sa zmestilo do dejín literatúry, doslovníkov či encyklopédií, čo z toho je naozaj dôležité a čo nie. Text spestrujú autorove nenápadné glosy osituácii na slovenskom literárnom trasovisku, ako aj humorné či mierne ironické pasáže.
Anna Šikulová