O pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi

Zdrvujúca kritika sociálnych pomerov vtedajšej francúzskej monarchie je ukotvená do širšieho kontextu úvah o ľudskom jedincovi, jeho poslaní a smerovaní. Rousseau je nanajvýš skeptický voči pokroku ako jednostrannému smerovaniu k zdokonaľovaniu technických zručností a zvyšovaniu materiálneho blahobytu. Kritizuje tiež hlavný nástroj pokroku, vedu Bližším štúdiom človeka sa stávame neschopnými spoznať ho, tvrdí a polemizuje tak s (už vtedy) prevládajúcim zameraním európskej civilizácie. V protiklade k rozumu vyzdvihuje úlohu vášne, počiatok nerovnosti vidí v súkromnom vlastníctve. Nerovnosť vzrastá a upevňuje sa súbežne s pokrokom ľudstva. Rousseauov výrok, podľa ktorého „mravná nerovnosť je oprávnená len právom normatívnym, je opakom práva prirodzeného“, bol jednou z myšlienkových rozbušiek Francúzskej revolúcie. Štylisticky vybrúsené dielko patrí k najvplyvnejším a najčastejšie citovaným filozofickým spisom všetkých čias a patrí do zlatého fondu svetovej literatúry.